OBRAZ RÓMSKEJ ŽENY

Projekt podporený v rámci programu Res publica 2011

Donor: OSF Bratislava

Výška podpory: 11 310€

Cieľom projektu bolo nastaviť zrkadlo verejnosti a jeho pohľadu na postavenie rómskej ženy v spoločnosti plnej rodových stereotypov, ktoré sú čiastočne zodpovedné za nedostatočný stupeň participácie rómskych žien na verejnom živote. Uvedomenie si svojho nerovnocenného postavenia je prvým apelom k budovaniu sebavedomia rómskych žien, ktoré postupne pravidelným vzdelávaním zvýši ich záujem o obhajobu svojich práv a práv komunity v ktorej žijú. Projekt bol realizovaný od septembra 2011do septembra 2012

AKTIVITY

Realizácia školiacich- tréningových aktivít „Wake up! – Stand up! - Go!“

V rámci plánovaných štyroch trojdňových tréningov prebehol prvý okruh - Antidiskriminačný a advokačný tréning rodovej rovnosti –– obsahom školenia bolo; tréning rodového scitlivovania a posilňovania účastníkov formálnej skupiny v oblasti rovnakého zaobchádzania a rodových nerovností, zistenie úrovne znalosti a advokačných zručností, zistenie očakávaní a preferencií v budúcom advokačnom pôsobení. Tréning prebehol na Starých Horách ( kde sa konali i tréningy predchádzajúceho projektu ) v dňoch 20.4. -22.4. 2012. Nasledujúce tréningy sa uskutočnili od 11.5.-13.5.2012, 22.-24.6, 17.-18.7, 2012 tiež na Starých horách. Tematicky boli zamerané najmä na CEDAW, ako najvýznamnejší strategický nástroj uplatňovania ľudských práv žien, o ktorom niektoré účastníčky počuli prvý krát, Opčný protokol CEDAW-u a jeho postupy, draftovanie vlastnej tlačovej správy, simuláciu rozhovorov do médií a pod. Podľa vyjadrení samotných účastníkov a účastníčok projektu boli tréningy veľkým prínosom v napredovaní v advokačnej činnosti.

príloha – program školení.

Realizácia výskumných aktivít

§ Kvalitatívny prieskum v rómskych komunitách v 4-och lokalitách metódou fokus group

§ Kvalitatívny prieskum v slovenskej majoritnej spoločnosti

t.j. 5 fokusových stretnutí

Fokusy prebehli v nasledovných termínoch – tj. stretnutia so ženami - mesto separovaná lokalita v Detve 2.4.2012, mesto čiastočne integrovaná lokalita vo Zvolene 3.4.2012, skupina nerómskych žien – pohľad verejnosti 23.7.2012 v Banskej Bystrici, Zvolenská Slatina – segregovaná lokalita v obci 15.5.2012, čiastočne integrovaná lokalita v obci Stará Kremníčka. ( viď prezenčné listiny) Fokus trval dve a pol hodiny – podľa metodiky, ktorú pripravila Jarka Filadelfiová.

§ Natáčanie dokumentu a tvorba fotokalendára

Životné príbehy rómskych žien z pohľadu rodových stereotypov ako bariér na participácii rómskych žien na verejnom živote získaných z výrokov počas fokusových skupín boli použité i pri tvorbe kalendára rodovej nerovnosti rómskych žien. Bolo vybratých 6 žien, ktoré boli fotené v bežných pózach doma, a následne v ateliéry. Fotenie prebehlo 11.-.12.4.2012 a trvalo do neskorých večerných hodín. Touto cestou ďakujeme vizážistke a mladému kaderníkovi

EFEKT PROJEKTU

Projekt Obraz rómskej ženy je pokračovaním projektových zámerov občianskeho združenia QUO VADIS,o.z. v tematickej oblasti viacnásobnej diskriminácie rómskych žien, súčasťou ktorej je i téma zvýšenie participácie rómskych žien na verejnom živote. V novembri 2011 QUO VADIS.o.z. ukončilo implementáciu projektu s názvom Posilnenie našich hlasov v spolupráci s feministickou organizáciou Možnosť voľby podporeného OSI Budapešť, v rámci ktorého prebiehali prvé scitlivovacie rodové tréningy. Výstupom projektu bolo i získanie prvých certifikátov rodovej rovnosti pre rómske ženy, čo chápeme ako prvý krok k uplatňovaniu zásad rodovej rovnosti v rómskych komunitách. Obraz rómskej ženy nielen nadväzuje na predchádzajúci projekt, ale je i snahou o prehĺbenie vedomostí a zručností vybraných účastníkov a účastníčiek projektu v oblasti posilnenia žien a zvýšení ich participácie na verejnom živote prostredníctvom získania advokačných zručností v oblasti rodovej rovnosti. Prioritne sme sa zamerali na ženy, ktoré v téme rodovej rovnosti pôsobia, alebo dlhodobo pôsobili, avšak ich advokačné zručnosti boli v malej miere uplatňované len na lokálnej alebo regionálnej úrovni, bez viditeľného dopadu na zásadné zmeny života žien v komunitách prostredníctvom advokačnej činnosti na úrovni národnej. Sme presvedčení, že len systematickou a dlhodobou spoluprácou a predávaním know-how od silných feministických organizácii na Slovensku je možné prelomiť „neviditeľnosť“ rómskych aktivistov a aktivistiek. Práve preto sme prizvali na spoluprácu organizáciu Možnosť voľby, o.z. , s ktorou QUO VADIS, o.z. intenzívne spolupracovalo aj na predchádzajúcom projekte.

Nakoľko projekt Posilnenie našich hlasov končil skúškou rodovej rovnosti v novembri, snažili sme sa naplánovať aktivity Obrazu rómskej ženy tak, aby projekt plynule nadväzoval.

Účastníčky a účastníci tréningov absolvovali štyri trojdňové tréningy, kde boli detailne oboznámené najmä s CEDAW a metodikou prípravy tieňovej správy k dodržiavaniu Dohovoru OSN v oblasti rodovej rovnosti.

Výstupmi projektu bol kalendár rodovej rovnosti, kde pózovali rómske ženy zo segregovaných a separovaných komunít, pričom ich portréty sprevádzali výroky samotných rómskych žien počas prieskumov metódou fokus group. Prieskum bariér participácie rómskych žien na verejnom živote bol vypracovaný v spolupráci s Mgr. Jarmilou Filadelfiovou, ktorý bol sfinalizovaný do publikácie s viac ako 100 stranami. Ďalším výstupom projektu bol i amatérsky dokument, ktorý je priamou reakciou na obraz rómskych žien z pozície verejnosti a objasňuje, prečo sa mnohé rómske ženy z marginalizovaných komunít stávajú matkami predčasne.

ODPORÚČANIA

Rodovo odlišné vnímanie muža a ženy je prítomné tak v celkovej populácii SR, ako aj u rómskej populácie, avšak v MRK je ale omnoho vyhranenejšie. Normatívne predstavy o správnom mužovi a správnej žene sú v neintegrovaných rómskych komunitách silnejšie, stretávame sa tu s ustálenými tradičnými rolovými očakávaniami. Podľa výpovedí sociálnych pracovníkov sú najváženejšie vlastnosti rómskeho muža dominancia a sila, kým ženy sú od útleho veku vedené k poslušnosti. Od ideálnej ženy sa vyžaduje viac, aby bola strážkyňou rodinného krbu (a to aj zo strany žien, ktoré sú v tejto predstave vychovávané), a na ideálneho muža sa sústreďujú vyššie nároky, čo sa týka zabezpečenia rodiny. V MRK pretrváva striktné prerozdelenie prác na ženské a mužské ako v reálnom živote, tak i v predstavách ľudí. Podobné rozdiely sa prejavujú aj pri samostatnosti rozhodovania – „muž rozhoduje o dôležitých veciach v rodine, musí byť hlavou rodiny, žena sa mužovi musí v dôležitých rozhodnutiach podriadiť.“ Prevláda názor, že rozhodovanie o peniazoch je posunuté viac smerom k ženám. Avšak manipulácia, resp. hospodárenie s peniazmi ešte nie je potvrdením rozhodovacej právomoci na strane žien. Podľa výpovedí sociálnych pracovníkov „muž striktne rozhoduje , na čo sú peniaze určené, resp. o dôležitých ekonomických rozhodnutiach ako je pôžička, žena je povinná dať mužovi peniaze, ak si vypýta, teda muž má rozhodovaciu právomoc, na ženu je prenesená zodpovednosť za chod domácnosti a teda aj hospodárenie s peniazmi.“

Doposiaľ sa rodovou nerovnosťou v rómskych komunitách nik intenzívne nezaoberal. Situácia je alarmujúca, pričom najväčšími obeťami viacnásobnej diskriminácie a chudoby sú rómske ženy. Je načase, aby politiky štátu reflektovali na túto skutočnosť!